Tieto častice sú už prítomné v ľudských tepnách, vrátane ciev zásobujúcich srdce, mozog a
nohy. Podľa najnovších výskumov môžu byť mikroplasty spojené s infarktom, mŕtvicou a
hlbokou žilovou trombózou.

VIAC PLASTIKOV NEŽ RYB

Na základe súčasného trendu sa množstvo plastového odpadu na celom svete môže do roku
2060 strojnásobiť. Viac ako 1,3 miliardy ton plastového odpadu sa môže dostať na súš a do vôd.
Ak súčasné výrobné a odpadové hospodárstvo bude pokračovať, o niekoľko desaťročí bude v
oceánoch viac plastov ako rýb.

SYSTÉMOVÉ ZLYHANIE

Globálne nakladanie s plastovým odpadom má vážne nedostatky. V dôsledku roztrieštenosti
trhu a nerovnomernosti recyklačnej infraštruktúry končí množstvo recyklovateľných materiálov
nakoniec na skládkach.
Situácia sa ešte zhoršila, keď Čína v roku 2018 zakázala dovoz recyklovateľných materiálov
nízkej kvality, čo viedlo k zrúteniu recyklačného reťazca v západných krajinách. V mnohých
častiach sveta je recyklácia skôr ilúziou ako skutočným riešením.

PLAST V TELE – NEVIDITEĽNÉ OTRAVENIE

Mikroplasty sú plastové častice menšie ako 5 milimetrov, ktoré sa nachádzajú takmer vo
všetkých zložkách životného prostredia: v ovzduší, pitnej vode, morských a suchozemských
potravinách, dokonca boli zistené aj v soli a mede.
Do organizmu sa môžu dostať viacerými spôsobmi:

• Potravinami: Ryby, mäkkýše, kôrovce a dokonca aj poľnohospodárske plodiny často
obsahujú mikroplasty, ktoré sa dostávajú do ľudského tráviaceho systému.
• Pitnou vodou: Fľaškovaná aj vodovodná voda môžu obsahovať mikroplasty v zistiteľných
množstvách.
• Dýchaním: Mikromateriálové vlákna vznášajúce sa vo vzduchu – napríklad zo syntetických
textílií – sa môžu ľahko dostať do pľúc, najmä v uzavretých priestoroch.
• Pokožkou (predpoklad): Niektoré výskumy skúmajú aj to, či mikromateriály môžu preniknúť
cez pokožku, najmä cez rany alebo podráždené miesta.

AKÝ VPLYV MAJÚ MIKROPLASTY NA ĽUDSKÉ TELO?

Hoci výskumy ešte prebiehajú, stále viac dôkazov naznačuje, že mikroplasty nie sú v tele len
prítomné, ale aktívne ho poškodzujú. Medzi zdravotné dôsledky patria:
• Zápalové procesy: Mikroplasty môžu vyvolávať bunkové reakcie a spôsobiť zápal v črevách,
pľúcach alebo cievnych stenách.
• Oxidačný stres: Plastové častice a toxické látky, ktoré sa na ne viažu (napr. ťažké kovy,
ftaláty, PCB), môžu viesť k oxidačnému poškodeniu na bunkovej úrovni.
• Endokrinné poruchy: Zložky uvoľňované z mikroplastov, napríklad bisfenol A (BPA), majú
vplyv na hormonálny systém, čo môže spôsobiť reprodukčné problémy a poruchy metabolizmu.
• Cievne ochorenia: Podľa najnovších výskumov boli mikroplasty zistené v odstránených
krvných zrazeninách. To naznačuje, že môžu prispievať k infarktu, mŕtvici a upchatiu ciev.
• Bunková toxicita: Niektoré laboratórne štúdie ukázali, že mikroplasty môžu spôsobiť
bunkovú smrť, poškodenie DNA a apoptózu (programovanú bunkovú smrť).

ÚČINKY SÚ EŠTE NEZNÁME – ALE SMER JE JASNÝ

Hromadenie mikroplastov v organizme môže mať dlhodobé účinky, ktoré sú v súčasnosti známe
len čiastočne. Je však jasné, že tieto látky nie sú neutrálne: telo nie je schopné ich úplne rozložiť
ani vylúčiť, takže môžu dlhodobo narúšať fungovanie orgánov.
Plasty, ktoré zabezpečujú pohodlie modernej spoločnosti, sa dnes stali toxickým rizikom na
molekulárnej úrovni. Zdravotné dôsledky nie sú budúcou hrozbou, ale už prebiehajúcim
procesom.

JE MOŽNÉ SA BRÁNIŤ PROTI MIKROPLASTOM?
Ochrana proti mikroplastom je v súčasnosti možná len čiastočne. Keďže znečistenie sa stalo
globálnym – je prítomné vo vzduchu, pitnej vode, potravinách aj v domácnostiach – je prakticky
nemožné sa mu úplne vyhnúť. Napriek tomu existujú opatrenia, ktoré môžu znížiť vystavenie:
– Na individuálnej úrovni:
• Konzumácia filtrovanej vody z vodovodu namiesto balenej vody, pretože mnohé balené
vody obsahujú viac mikroplastov.
• Vyhýbanie sa potravinám v plastových obaloch, najmä pri ohrievaní, pretože vtedy sa
chemické látky ľahšie uvoľňujú.
• Používanie vzduchových filtrov v uzavretých priestoroch, pretože aj vnútorný vzduch môže
obsahovať mikroplasty.
• Voľba kozmetických výrobkov šetrných k oceánom, ktoré neobsahujú mikročastice.
– Spoločenské a systémové riešenia:
• Vývoj inovatívnych technológií, ktoré sú schopné filtrovať alebo rozkladať mikroplasty z vody
a vzduchu.
• Regulácia v rámci výrobného reťazca, napríklad prísnejšia regulácia alebo zákaz výrobkov,
ktoré uvoľňujú mikroplasty.
• Globálna reforma odpadového hospodárstva, najmä v súvislosti s nerecyklovateľnými
plastmi.
• Výskum a monitorovanie: vedecká komunita zohráva kľúčovú úlohu v presnom pochopení
rizík a zmapovaní vplyvov na zdravie.

OTÁZKA UŽ NIE JE, ČI JE TO PROBLÉM, ALE AKÝ JE JEHO ROZSAH

Mikroplastové znečistenie je nový druh neviditeľného environmentálneho rizika, ktoré ohrozuje
nielen morské živočíchy, ale zanecháva stopy aj v ľudskom organizme. Na základe súčasných
trendov už nie je cieľom vyhýbanie sa, ale minimalizácia a naliehavá potreba systémových
zmien.
Aby budúce generácie nežili vo svete plnom mikroplastov, sú potrebné okamžité technologické,
priemyselné a spoločenské riešenia.

V ére mikroplastov už nejde o to, ako chrániť životné prostredie, ale o to, či je možné zabrániť
otravovaniu ľudstva.